S rozlíšením sa môžete stretnúť pri rôznych typoch zariadení – monitoroch, skeneroch, digitálnych fotoaparátoch a samozrejme aj tlačiarňach. Rozlíšenie môže byť udávané v pixeloch alebo v prípade tlačiarní v jednotkách DPI. Aké sú rozdiely v jednotlivých rozlíšeniach a aká hodnota postačí na kvalitnú tlač, si povieme na nasledujúcich riadkoch.


Rozlíšenie tlačiarne je jeden z jej najdôležitejších parametrov, pretože zohráva podstatnú úlohu pri hodnotení kvality a rýchlosti tlače alebo následne jej ekonomickej hospodárnosti. Súčasné tlačiarne disponujú rôznymi rozlíšeniami, preto nebude nič neobvyklé, keď pri prezeraní parametrov jednotlivých tlačiarní uvidíte rôzne hodnoty DPI. Ak niektoré tlačiarne ponúkajú 1200 alebo až 1440 DPI, iné zostávajú pri štandardnom rozlíšení 600 alebo 300 DPI. Poďme sa teda pozrieť, o čom vypovedá tento ich údaj.
Skratka je odvodená z anglického názvu a tento údaj v podstate vyjadruje, koľko bodov dokáže tlačiareň vytlačiť na jednom riadku na dĺžkovú jednotku jedného palca (inch = 2,54 cm). Tento údaj o rozlíšení sa najčastejšie uvádza dvojrozmerným vyjadrením, teda horizontálnym a vertikálnym.
PRÍKLAD: Ak je pri tlačiarni uvedené napríklad 600 x 1200 DPI, znamená to, že tlačiareň vytvorí na riadku na jeden palec 600 bodov a v stĺpci pri rovnakej jednotkovej dĺžke 1200 bodov. Ak je uvedený iba jeden údaj, napríklad 300 DPI, tak v tomto prípade by malo ísť o rovnaké vertikálne aj horizontálne rozlíšenie.
Samozrejme platí pravidlo, že čím je rozlíšenie vyššie, tým je výsledná snímka kontrastnejšia. Súčasne však platí aj to, že so zväčšujúcim sa rozlíšením narastá čas potrebný na spracovanie dokumentu. Zmenšením rozlíšenia sa naopak proces tlače primerane skráti. Preto na kvalitnú a čo najpresnejšiu tlač textového alebo obrazového dokumentu bude postačovať nastavenie rozlíšenia tlačiarne na 300 DPI.
Hoci vo všeobecnosti v oboch prípadoch ide o rozlíšenie, nie je možné ich v žiadnom prípade stotožňovať. Zatiaľ čo v prípade pixelov ide o počet obrazových bodov (PPI), ktoré dokáže zaznamenať fotoaparát, tak v prípade DPI ide o už spomínanú hustotu bodov vytváraných tlačiarňou. Ak teda zhotovíte fotografiu napríklad 8 Mpx fotoaparátom, bude táto fotografia tvorená 8 miliónmi obrazových bodov. Zväčšovaním snímky dochádza k znižovaniu rozlíšenia (menej PPI) a naopak pri jej zmenšovaní sa rozlíšenie zvyšuje. Po úprave fotografie a vynásobení jednotlivých strán snímky v pixeloch potom získate celkový počet bodov, ktoré ju tvoria (Mpx).
Ak máte k dispozícii údaj rozlíšenia fotografie v pixeloch a údaj rozlíšenia tlačiarne v jednotkách DPI, tak si môžete podľa jednoduchej rovnice ľahko vypočítať formát veľkosti, ktorý môžete vytlačiť.
2,54 (inch) x počet bodov (rozlíšenie snímky v pixeloch) ÷ rozlíšenie DPI = veľkosť (v cm)
Môžeme si to názorne predviesť na snímke vyhotovenej 8 Mpx fotoaparátom, s rozlíšením strán 3464 x 2309. Na tomto mieste znovu pripomíname, že aj pre tlač fotografií sa odporúča rozlíšenie 300 DPI. Po zadaní parametrov do rovnice: 2,54 x 3464 ÷ 300 a 2,54 x 2309 ÷ 300 zistíme, že fotografia bude mať rozmery 29,3 x 19,6 centimetra. Ak sa však s rozlíšením pohráte a znížite ho napríklad na polovicu, teda na hodnotu 150 DPI, rozmery fotografie môžu byť dvojnásobné. Výraznejšie znižovanie DPI však bude mať za následok stratu ostrosti kontúr, a preto tieto fotografie budú vhodné skôr na pozorovanie z väčšej vzdialenosti.
Dostatok pixelov vám ponecháva široký priestor na úpravu snímok pre kvalitnú tlač. Pri tlači fotografií, ale aj textov sa potom nemusíte hnať za tlačiarňami s vysokými hodnotami rozlíšenia, pretože aj nižšie DPI zaručuje dosiahnutie kvalitných výsledkov.